Carbon Border Adjustment Mechanism, CBAM alebo „dovozná uhlíková daň“. Označenie, s ktorým sa dovoz elektriny, železa či cementu bude spájať čoraz častejšie.

Európsky parlament schválil 10. mája 2023 nariadenie, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach („CBAM“ - Carbon Border Adjustment Mechanism). Aj keď nové nariadenie má podporiť čistejšiu priemyselnú výrobu mimo EÚ a zlepšiť konkurencieschopnosť domáceho priemyslu, predstavuje ďalšiu tvrdú ranu nielen pre automobilový priemysel, ale aj pre iné priemyselné sektory v EÚ, napríklad hutnícky.

Štáty EÚ definitívne schválili nové emisné normy, ktoré v konečnom dôsledku spôsobia ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Okrem toho, automobilovému sektoru (nielen na Slovensku) robí vrásky na čele návrh novej emisnej normy EURO 7. Navyše sa nastoľuje nový dovozný poplatok vyplývajúci z mechanizmu CBAM. Kľúčovými elementmi je, že CBAM sa bude spočiatku uplatňovať na dovoz určitého tovaru a vybraných prekurzorov, ktorých výroba je náročná na uhlík a existuje riziko úniku uhlíka.

K úniku uhlíka dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presúvajú produkciu náročnú na uhlík do zahraničia do krajín, kde sú zavedené menej prísne politiky v oblasti klímy ako v EÚ, alebo keď sú výrobky EÚ nahradené dovozom s vyšším obsahom uhlíka.

Carbon Border Adjustment Mechanism, CBAM alebo „dovozná uhlíková daň“. Označenie, s ktorým sa dovoz elektriny, železa či cementu bude spájať čoraz častejšie.

Konkrétne sa bude týkať piatich sektorov: železo a oceľ, cement, hnojivá, hliník a elektrina. Pri dovoze týchto komodít z tretích krajín budú dovozcovia z Európy platiť dodatočný poplatok. Jeho výška bude závisieť od emisného obsahu výroby a rozdielu medzi cenou v EU ETS (EU Emissions Trading System predstavuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami) a cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby.

V súčasnosti v rámci EÚ funguje systém obchodovania s emisnými povolenkami, ktoré podnikom povoľujú vypúšťať väčšie množstvo emisií oxidu uhličitého do ovzdušia. V dôsledku toho sa  Európskym podnikom zvyšujú výrobné náklady. Novým mechanizmom EÚ sa sleduje obmedzenie presunu výroby z EÚ do tretích krajín, kde sú dodatočné náklady za znečistenie nižšie. Podľa Ministerstva financií SR v období rokov 2015 – 2019 boli najväčšími exportérmi komodít do EÚ, ktoré budú novému poplatku podliehať, krajiny ako Rusko (16,7 %), Čína (10,1 %), Spojené kráľovstvo (8,5 %), Nórsko (7,3 %) a Turecko (6,8 %).

Nový mechanizmus sa začne uplatňovať už 1. októbra 2023. Pôjde však iba o prechodnú fázu, ktorá bude slúžiť na zber a vyhodnocovanie údajov. Táto fáza bude trvať do konca roka 2025 a dovozcovia vybraného tovaru budú mať počas nej povinnosť nahlasovať výšku priamych aj nepriamych emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli výrobou predmetného tovaru mimo EÚ. Následne od roku 2026 už dovozcovia budú musieť každý rok deklarovať množstvo tovaru dovezeného do EÚ v predchádzajúcom roku a s nimi spojené celkové emisie skleníkových plynov. Pokiaľ budú dovozcovia schopní preukázať, že poplatok bol už uhradený počas výroby tovaru, ktorý dovezú do EÚ z tretích štátov, príslušnú výšku uhradeného poplatku bude možné odpočítať od poplatku vyplývajúceho z mechanizmu CBAM. Postupné rušenie bezodplatného prideľovania kvót v rámci EU ETS sa uskutoční súbežne s postupným zavádzaním CBAM v období rokov 2026 – 2034.

Súbor pravidiel a požiadaviek na nahlasovanie emisií v rámci CBAM sa bližšie určí vo vykonávacom akte, ktorý prijme Komisia po konzultácii s výborom CBAM zloženým z odborníkov z členských štátov EÚ.