Novela zákona o dani z príjmov konečne reflektuje preventívnu reštrukturalizáciu aj z daňového hľadiska. Preventívna reštrukturalizácia sa tak stáva atraktívnejšia pre veriteľov, tým že ruší „trest“ za odpustenie pohľadávok dlžníkom.

V ďalšom z článkov zo série k novému zákonu č. 111/2022 Z.z. o riešení hroziaceho úpadku (ďalej len „Zákon“), sme pre Vás popísali vzťah právnej úpravy preventívnej reštrukturalizácie a zákona č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“), ktorý už od začiatku účinnosti novej právnej úpravy o hroziacom úpadku nebol doriešený.

V prípade reštrukturalizácie podľa insolvenčného zákona z roku 2005 predstavuje odpustená pohľadávka daňový výdavok  veriteľa a z pohľadu dlžníka je odpustenie dlhu oslobodené od dane z príjmu. Naviac veriteľ môže tvoriť opravné položky na pohľadávky voči dlžníkovi v konaní podľa insolvenčného zákona. V prípade preventívnej reštrukturalizácie daňovo uznateľné výdavky a ani opravné položky neboli vôbec zohľadnené v daňových predpisoch.

K 1.1.2023 vstúpila do účinnosti novela Zákona o dani z príjmov, ktorá na preventívnu reštrukturalizáciu konečne reflektuje.

V § 19 ods. 2 písm. h) Zákona o dani z príjmov, ktorý upravuje daňovo uznateľné  odpisy pohľadávok, pribudol ods. 7, ktorý hovorí, že v prípade potvrdenia preventívneho reštrukturalizačného plánu, odpustenie pohľadávky dlžníkovi sa v rámci reštrukturalizačných opatrení považuje za daňový výdavok veriteľa.

V prípade, ak by nedošlo k odpusteniu celej pohľadávky, ale iba jej časti, u veriteľa by bola uznateľným daňovým výdavkom iba odpustená časť. Na strane dlžníka by sa pri odpise záväzku aj naďalej malo postupovať rovnako ako doteraz tj. odpustený záväzok bude súčasťou základu dane.

V súvislosti s preventívnym reštrukturalizačným konaním sa do Zákona o dani z príjmov v §20 ods. 2 písm. c) doplnila aj možnosť zahrnúť do daňových výdavkov veriteľa opravné položky, ktoré vytvorí k pohľadávkam voči dlžníkovi nachádzajúcom sa v preventívnom reštrukturalizačnom konaní.

Spôsob uplatňovania daňových výdavkov je obdobný, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v reštrukturalizácii podľa pôvodného insolvenčného zákona. Daňovým výdavkom pritom môže byť iba tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, a to najviac do výšky ich menovitej hodnoty, respektíve uhradenej obstarávacej ceny pri postúpení, vrátane príslušenstva.

Zostáva len veriť, že touto novelou sa stane preventívna reštrukturalizácia atraktívnejšia nie len pre dlžníkov, ale aj veriteľov.