Smernica Unshell (ATAD 3) o minimálnych požiadavkách na ekonomickú aktivitu

V januári 2023 Európsky parlament schválil návrh tretej smernice EÚ zameranej na boj proti schránkovým spoločnostiam ATAD 3 nazývanej aj smernica Unshell, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Cieľom smernice je eliminovať zneužívanie schránkových spoločností na daňové výhody a zabrániť tak škodlivej daňovej optimalizácii v oblasti dane z príjmov.

Čoho sa týka návrh smernice a aké môže mať dopady?

Smernica hovorí o takzvaných rizikových spoločnostiach, ktorým vznikne nová oznamovacia povinnosť vo vzťahu k minimálnym požiadavkám na vykazovanie. Za rizikovú spoločnosť považuje smernica takú spoločnosť, ktorá splní tri kritériá zamerané na ekonomickú aktivitu:

  1. Viac ako 65% príjmov spoločnosti za dve predchádzajúce zdaňovacie obdobia tvoria pasívne príjmy, napríklad vo forme dividend, úrokových príjmov, licenčných poplatkov, kryptoaktív, príjmov z poistenia, príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, z určitých druhov hnuteľného majetku s účtovnou hodnotou nad jeden milión eur alebo zo služieb, ktoré sú zabezpečované iným pridruženým podnikom;
  2. Viac ako 55% príjmov spomenutých v bode 1 spoločnosť dosahuje prostredníctvom cezhraničných transakcií, resp. viac ako 55% majetku, z ktorého príjmy plynú (napr. obchodné podiely na spoločnosti), je v dvoch predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach umiestnených v zahraničí;
  3. Dôležité ekonomické rozhodnutia a správa každodenných činností spoločnosti bola v predchádzajúcich dvoch zdaňovacích obdobiach zabezpečovaná externým subjektom.

Tretie kritérium zamerané na ekonomickú aktivitu spoločnosti je v podmienkach Slovenskej republiky možné stotožniť s definíciou miesta skutočného vedenia, ktoré je v zákone o dani z príjmov definované ako „miesto, kde sa vytvárajú alebo prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri“.

Pokiaľ spoločnosť splní horeuvedené kritériá, považuje sa za rizikový subjekt a vznikne jej oznamovacia povinnosť vo vzťahu k správcovi dane v členskej krajine, v ktorej má sídlo. Rizikové subjekty budú deklarovať vo svojom daňovom priznaní, či a akým spôsobom spĺňajú minimálne požiadavky na ekonomickú aktivitu, aby im neboli odopreté daňové výhody. Oznamovacia povinnosť sa bude týkať preukázania:

  1. existencie priestorov na podnikanie,
  2. Bankového účtu v EÚ a
  3. daňovej rezidencie konateľa (alebo iného člena štatutárneho orgánu) resp. kvalifikovaných zamestnancov spoločnosti.

Daňová rezidencia konateľa je už v súčasnosti v niektorých členských štátoch EÚ jedným z kritérií posudzovania daňovej rezidencie samotnej spoločnosti. Stretávame sa napríklad s podmienkou, že spoločnosť je daňovým rezidentom v danej krajine iba za splnenia podmienky, že konateľ, ktorý má právomoc prijímať zásadné ekonomické rozhodnutia týkajúce sa chodu spoločnosti, žije v danej krajine, teda v podstate je aj jej daňovým rezidentom.

Čo ak rizikový subjekt nepreukáže splnenie minimálnych požiadaviek na ekonomickú aktivitu?

Takáto spoločnosť sa považuje za schránkovú a správca dane jej odoprie daňové úľavy a výhody, ktoré jej plynú zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a európskych smerníc. V praxi teda nebude môcť využiť napríklad oslobodenie od dane pri výplate dividend, úrokov a licenčných poplatkov a tieto budú podliehať zrážkovej dani. Schránkovej spoločnosti tiež môže byť odopreté vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii. Správca dane má tiež možnosť požiadať daňovú správu členského štátu, v ktorom je spoločnosť rezidentom a o ktorej aktivite má pochybnosti, o začatie daňovej kontroly.

Sankcie

Za nesplnenie oznamovacej povinnosti v stanovenej lehote hrozí spoločnosti sankcia vo výške najmenej 2% z príjmu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období a za uvedenie nepravdivých údajov hrozí sankcia vo výške najmenej 4% z príjmu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období. Sankciám sa nevyhnú ani spoločnosti s nízkymi, resp. nulovými príjmami, pri ktorých sa bude vychádzať z hodnoty ich aktív.

Účinnosť tejto smernice je stanovená od 1. januára 2024. Smernica bude účinná iba na spoločnosti, ktoré majú svoje sídlo v niektorej z členských krajín EÚ, avšak už teraz sa počíta s prijatím ďalšej smernice, ktorá by cielila aj na krajiny mimo EÚ. Najskôr je však potrebné jednomyseľné schválenie smernice Unshell Európskou radou. Následne by do 30. júna 2024 malo dôjsť k jej implementácii do právnych poriadkov jednotlivých členských krajín. Je teda otázne, či sa tieto ambiciózne plány podarí na úrovni členských krajín EÚ splniť do stanoveného termínu. V každom prípade odporúčame subjektom, ktorých by sa táto úprava mohla týkať, nastaviť svoje podnikateľské aktivity do budúcnosti tak, aby boli schopné splniť a preukázať minimálne požiadavky vyplývajúce zo smernice, aby tak mohli využívať všetky výhody a úľavy vyplývajúce im zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a európskych smerníc.

Zaujíma Vás, či a ako sa implementácia smernice Unshell môže dotknúť Vášho podnikania?

Neváhajte sa obrátiť na našich špecialistov z VGD Tax.

unshell

Najnovšie správy

konsolidacia_verejnych_financii

Government legislative proposal on consolidation of public finances

Read more
fotovoltika_v_uctovnom_denniku

Photovoltaics in the accounting diary

Read more

Najnovšie správy

Prečítajte si naše najnovšie správy

Viac