NRSR dňa 8. decembra 2023 schválila vládny návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Tento zákon zavádza globálnu minimálnu 15 % daň, ktorej cieľom je zamedzenie presunu ziskov do štátov s nízkym zdanením.

Na základe odporúčaní OECD sa prostredníctvom smernice Rady (EÚ) 2022/2523 z 15. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii prevzal do práva Európskej únie dokument Daňové výzvy vyplývajúce z digitalizácie hospodárstva ‑ globálne modelové pravidlá proti narúšaniu základu dane. Ide o II. pilier iniciatívy OECD k reforme medzinárodného zdaňovania.

Hlavným cieľom minimálnej úrovne zdaňovania je zamedzenie presunu ziskov do štátov s nulovým alebo veľmi nízkym zdanením, a to prostredníctvom dorovnávacej dane (tzv. top-up tax). Obmedzí sa tak daňová konkurencia štátov v oblasti nízkeho efektívneho zdanenia príjmov právnických osôb. Úprava zákona by mala prispieť k spravodlivejšiemu podnikateľskému prostrediu, keďže spomínané podniky budú platiť daný podiel dane bez ohľadu na to, kde pôsobia.

Na to, aby subjekt spadal do skupiny podnikov, na ktoré sa daná smernica bude vzťahovať, musí patriť do konsolidovanej skupiny podnikov, ktorej ročné výnosy dosiahli aspoň 750 miliónov eur. V zmysle časového hľadiska ale musí byť daná výška výnosov dosiahnutá najmenej v dvoch zo štyroch posledných účtovných období (predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu).

Implementácia do slovenskej legislatívy

Implementácia globálnej minimálne dane do slovenských právnych predpisov bola dosiahnutá schválením zákona č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Zákon nadobudol účinnosť krátko po jeho schválení dňa 31. decembra 2023.  Bude sa teda vzťahovať na účtovné obdobia začínajúce sa od tohto dňa.

Zákon obsahuje ustanovenia potrebné na výpočet úrovne minimálneho efektívneho zdanenia a vymedzuje tiež spôsob platenia a vyberania dorovnávacej dane.

Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v SR bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane, ktorá je určená na 15 %, ich minimálne zdanenie sa zabezpečí výberom vnútroštátnej dorovnávacej dane, tzv. pravidlo Qualified Domestic Minimum Top-up Tax (QDMTT).

Výnimkami, pre ktoré minimálna sadzba dane neplatí, sú subjekty, ktoré vo všeobecnosti vykonávajú činnosti vo verejnom záujme, ako napríklad medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, dôchodkové fondy alebo investičné fondy (pri splnení ďalších podmienok).

Efektívna sadzba dane sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak základné subjekty dosiahli za toto obdobie čistý oprávnený príjem. V zásade ide o účtovný zisk alebo stratu základných subjektov v skupine za príslušné účtovné obdobie, ktorý je upravený o rôzne položky, akými sú napr. náklady na daň, vylúčené dividendy, vylúčené zisky alebo straty, zákonom neuznané náklady, chyby predchádzajúcich období, dôchodkové náklady atď.

Pri výpočte efektívnej sadzby dane sa bude postupovať na základe vzorca nasledovne:

Upravenými zahrnutými daňami sa majú na mysli vykázané splatné náklady na daň z príjmov za dané účtovné obdobie, ktoré sú v zmysle tohto zákona upravené o rôzne položky, ako napríklad upravená odložená daň z príjmov.

V prípade, že bude takto vypočítaná efektívna sadzba dane nižšia ako minimálna sadzba dane (15 %), subjektom sa vypočíta suma dorovnávacej dane v sadzbe tohto rozdielu. Ak teda napríklad bude efektívna sadzba dane subjektu 12 %, vyrubí sa mu dorovnávacia daň v sadzbe 3 %.

V tejto súvislosti bude tiež daňovníkom dorovnávacej dane vznikať niekoľko nových povinností:

• Daňovník bude povinný oznámiť správcovi dane na predpísanom formulári informácie potrebné na určenie dorovnávacej dane, a to najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia.
• Túto lehotu nebude možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie, avšak v prechodnom roku (prvé účtovné obdobie, v ktorom bude nadnárodná alebo veľká vnútroštátna skupina spĺňať rozsah pre uplatnenie dorovnávacej dane) bude predĺžená o tri mesiace.
• Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej skupiny si budú môcť zvoliť jedného zástupcu, ktorý splní oznamovaciu povinnosť za nich. Oznamovacia povinnosť sa navyše nebude vzťahovať na daňovníkov, za ktorých toto oznámenie podá hlavný materský subjekt alebo určený zástupca v štáte, s ktorým má Slovensko účinnú kvalifikovanú dohodu – v takom prípade stačí, ak o tom informujú správcu dane.
• Následne budú daňovníci povinní podať správcovi dane daňové priznanie k dorovnávacej dani do 15 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (prípadne do 18 mesiacov, ak ide u nich o prvý resp. prechodný rok).

Sankcie pri nesplnení týchto povinností v ustanovenej lehote sa pohybujú v rozsahu od 1 500 eur do 50 000 eur.

Dopad na daňové subjekty

Transpozícia smernice a zavedenie dorovnávacej dane neznamenajú automaticky vyššie dane pre všetky spoločnosti. Slovenské právnické osoby by zavedenie minimálnej 15 % sadzby dane nemali pocítiť. Dôvodom je, že základná sadzba dane z príjmov právnických osôb na Slovensku je 21 %. Ich efektívna sadzba dane by teda v zásade nemala byť pod úrovňou minimálnej sadzby. Takéto zdanenie v krajine zdroja príjmov sa preto najviac dotkne nadnárodných korporácii, pri ktorých môže dochádzať k presunu kapitálu a podnikania do krajín s nízkou mierou zdanenia.