Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov sa vzťahuje na daňovníka, ktorému to ukladá zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, alebo koho k tomu vyzve správca dane. Prostredníctvom daňového priznania si daňovník vysporiada svoju daňovú povinnosť voči štátu.

Základná lehota, kedy je právnická alebo fyzická osoba povinná podať daňové priznanie, je do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zákon zároveň umožňuje predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, ktoré si môže daňovník uplatniť podaním oznámenia najneskôr v termíne do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Táto lehota sa predlžuje naviac o tri celé kalendárne mesiace, alebo najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou príjmov daňovníka sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Pre rok 2023 platia pre daňovníkov, ktorých zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, nasledovné lehoty:

• daňové priznanie je daňovník povinný podať najneskôr do 2.4.2024,
• v prípade predĺženia lehoty o 3 mesiace, daňové priznanie je povinný podať najneskôr do 1.7.2024,
• v prípade predĺženia lehoty o 6 mesiacov, daňové priznanie je povinný podať najneskôr do 30.9.2024.

V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) má lehota, v ktorej podáva daňové priznanie, vplyv aj na termíny v ktorých sa opätovne posudzuje výška, vznik alebo zánik povinnosti platiť sociálne poistenie podľa dosiahnutých príjmov. Pri podaní daňového priznania v riadnej lehote poistenie trvá vždy od 1. júla do 30 júna. V prípade predĺženej lehoty sa toto obdobie mení na obdobie od 1. októbra do 30. septembra. Voľba podania daňového priznania v štandardnej alebo predĺženej lehote má teda u SZČO vplyv aj na povinnosť, resp. výšku jej odvodov na sociálne poistenie.

Daň z príjmov je daňovník povinný zaplatiť v lehote na podanie daňového priznania. Daň na úhradu sa neplatí, ak podľa daňového priznania fyzickej alebo právnickej osoby nepresiahne 5 Eur.

Od výšky daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa odvíja aj povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov a tiež ich výška a periodicita (mesačné/štvrťročné). Podaním daňového priznania v štandardnej alebo predĺženej lehote si tak daňovník – fyzická alebo právnická osoba môže optimalizovať povinnosť platenia preddavkov na daň, ich výšku alebo periodicitu ich platenia, čo môže mať pozitívny vplyv na jej cash flow. Po uplynutí zdaňovacieho obdobia sa zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie započítajú voči splatnej daňovej povinnosti na daň z príjmu.

Daň z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie má povinnosť podať právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov. Táto povinnosť sa za určitých podmienok vzťahuje aj na zahraničné právnické osoby, ktoré majú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Právnická osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie, nie je povinná podať priznanie, ak dosahuje iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo z ktorých sa daň vyberá zrážkou. V rámci tejto kategórie sú aj občianske združenia, ktoré nemusia podať priznanie ani v prípade, ak by mali navyše aj členské príspevky podľa stanov oslobodené od dane z príjmov.

Pri zisťovaní základu dane právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 sa vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením. Následne je potrebné správne posúdiť daňovú uznateľnosť jednotlivých nákladov a tiež zdaniteľnosť jednotlivých výnosov. Z toho dôvodu sa zistený výsledok hospodárenia upravuje o položky zvyšujúce základ dane a položky znižujúce základ dane. Nižšie uvádzame najčastejšie položky zvyšujúce a znižujúce základ dane a ich špecifiká.

Položky zvyšujúce základ dane (pripočítateľné položky):

• výdavky na reprezentáciu a reklamné predmety nad limit – napr. výdavky na pracovné obedy alebo občerstvenie sú štandardne daňovo neuznanými výdavkami;
• spotreba pohonných látok nad limit – daňovo neuznaná je zaúčtovaná nadspotreba PHL vyčíslená v súlade s možnosťami, ktoré dáva zákon;
• manká a škody presahujúce prijaté náhrady;
• tvorba rezerv neuznaná za daňový výdavok – napr. rezervy na zostavenie účtovnej závierky, audit a iné, ktoré sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy a to iba do výšky skutočného nákladu ku ktorému sa táto rezerva vzťahuje;
• výdavky daňovo uznané po zaplatení – napr. nájomné (aj za drobný majetok), právne služby, či sprostredkovateľské provízie tvoria pripočítateľnú položku, pokiaľ neboli zaplatené do konca roka 2023 a zahrnú sa do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich úhrade. Takéto náklady sa môžu nachádzať aj na účte 326 – nevyfakturované dodávky;
• neuhradené záväzky po splatnosti – základ dane sa zvýši o 20 %, 50 %, alebo 100 % z menovitej hodnoty neuhradeného záväzku alebo z jeho nesplatnej časti v závislosti od toho, či od dohodnutej doby splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 360, 720 alebo 1080 dní; nie všetky záväzky podliehajú tomuto dodaňovaniu;
• Rozdiel medzi vyššími účtovnými a nižšími daňovými odpismi dlhodobého hmotného majetku predstavuje tiež pripočítateľnú položku k základu dane. Osobitnú pozornosť je treba venovať správnemu zaradeniu majetku do odpisových skupín v súlade s Prílohou č. 1 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ má spoločnosť v majetku tzv. „luxusný automobil“, je potrebné osobitne sa venovať testovaniu výšky jeho daňového odpisu v závislosti od dosiahnutého základu dane.

Položky znižujúce základ dane (odpočítateľné položky):

• príjmy zdaňované zrážkou (napr. bankové úroky) – tieto príjmy sa považujú za daňovo vysporiadané, preto nie sú súčasťou základu dane;
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane - napr. prijaté dary, či dividendy;
• rozdiel medzi vyššími daňovými odpismi a nižšími účtovnými odpismi dlhodobého hmotného majetku;
• výdavky zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, ktoré boli v minulosti položkou zvyšujúcou základ dane – napr. zaplatenie nájomného, právnych služieb, zmluvných pokút a iné.

Pre vyčíslenie daňovej povinnosti právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 sú platné nasledovné sadzby dane:

• 15 % - uplatní sa ak právnická osoba dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy neprevyšujúce sumu 49 790 Eur;
• 21 % - uplatní sa ak právnická osoba dosiahla za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 49 790 Eur.

Daň z príjmov fyzickej osoby

Fyzická osoba predkladá daňové priznanie k dani z príjmov vždy za kalendárny rok. Za rok 2023 je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie v prípade, ak:

• celkové dosiahnuté zdaniteľné príjmy za rok 2023 boli vyššie ako 2 461,41 Eur;
• dosiahla za rok 2023 daňovú stratu, a to aj napriek tomu, že jej zdaniteľné príjmy nepresiahli sumu 2 461,41 Eur;
• ak ju na podanie daňového priznania vyzval daňový úrad;
• ak jej zamestnávateľ nevykonal ročné zúčtovanie dane z príjmov resp. ak okrem príjmu zo zamestnania dosiahla aj iný typ príjmu (napr. z prenájmu) a zamestnávateľ jej nemôže vykonať ročné zúčtovanie dane.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa započítavajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane z príjmov a nebola z nich daň vybraná zrážkou. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta Slovenskej republiky) sa do celkových príjmov zahŕňajú aj príjmy dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí.

Fyzické osoby majú možnosť podať daňové priznanie aj dobrovoľne, napríklad v prípade záujmu o vrátenie daňového preplatku. Túto možnosť často využívajú pracujúci dôchodcovia so zdaniteľnými príjmami do vyššie uvedeného limitu.

Fyzická osoba nemá povinnosť podať daňové priznanie, ak napríklad:

• dosiahla iba príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ jej vykonal ročné zúčtovanie dane;
• dosiahla iba príjmy z ktorých bola daň vybraná zrážkou;
• dosiahla iba príjmy oslobodené od dane.

Základom dane u fyzickej osoby je zvyčajne rozdiel medzi príjmami a výdavkami. U fyzickej osoby, ktorá dosiahla iba príjem zo závislej činnosti je to súčet základov dane od jednotlivých zamestnávateľov. Pokiaľ má fyzická osoba tzv. aktívne príjmy (napr. zo zamestnania alebo SZČO) môže si zároveň uplatniť nezdaniteľne časti základu dane, ktoré predstavujú odpočítateľné položky od základu dane a taktiež daňový bonus (napr. na vyživované dieťa alebo na zaplatené úroky z hypotéky), ktorý znižuje výslednú daňovú povinnosť.

V prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov príjmy plynúce z prenájmu a ostatné príjmy a k nim prislúchajúce výdavky zahŕňajú manželia do základu dane v rovnakom pomere, alebo sa môžu dohodnúť na inom pomere a tak si optimalizovať svoju daňovú povinnosť.

Ak má fyzická osoba príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže si vybrať spôsob uplatňovania daňových výdavkov:

• uplatnenie paušálnych výdavkov, a to 60 % zo zdaniteľných príjmov, maximálne však 20 000 Eur plus sumu zaplatených sociálnych a zdravotných odvodov;
• uplatnenie skutočných preukázateľných výdavkov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s jej podnikaním.

V roku 2023 sa použijú nasledovné sadzby dane pre fyzické osoby:

• Na súčet čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti zníženého o nezdaniteľné časti základu dane, z prenájmu nehnuteľnosti, z príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov – sadzba dane 19 %, resp. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 41 445,46 Eur.
• Na čiastkový základ dane zo zdaniteľných príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, znížených o daňovú stratu – sadzba dane 15 %, pokiaľ zdaniteľné príjmy neprevýšili sumu 49 790 Eur. Pokiaľ sú zdaniteľné príjmy vyššie ako 49 790 Eur, použije sa sadzba dane 19 %, resp. 25 %. Vyššia sadzba dane (25 %) sa aplikuje na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 41 445,46 Eur.
• Na osobitný základ dane z kapitálového majetku sa použije sadzba dane 19 % bez ohľadu na to, či plynie zo zdrojov na území Slovenska alebo v zahraničí.

Typ tlačiva, ktorý fyzická osoba použije na podanie daňového priznania závisí od typu príjmov, ktoré dosahovala v zdaňovacom období. Pre rok 2023 platia pre fyzické osoby tieto typy tlačív:

• daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb – typ A podávajú fyzické osoby, ktoré dosahovali iba príjem zo závislej činnosti alebo príjem na základe dohody,
• daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb – typ B podávajú fyzické osoby, ktoré dosahovali napr. príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy.

Nepodanie daňového priznania sa v zmysle Daňového poriadku považuje za správny delikt a daňovníkovi, ktorý si nesplní v stanovej lehote povinnosť podať daňové priznanie alebo nezaplatí daň z príjmu v stanovej lehote a výške uloží správca dane pokutu, príp. vyrubí úrok z omeškania.