Zdaňovanie príjmov expatov je pomerne rozsiahla a komplikovaná agenda, ktorá sa značne líši od obvyklej mzdovej agendy, ktorú zamestnávatelia štandardne zabezpečujú pre svojich bežných zamestnancov. Vyslaní zamestnanci so sebou prinášajú nielen svoje skúsenosti a know-how do hosťujúceho podniku, ale tiež aj určité daňové a legislatívne výzvy, ktoré je potrebné mať na pamäti zo strany zamestnávateľa ako aj zo strany samotného zamestnanca. Nesplnenie obligatórnych zákonných záležitostí môže byť prísne sankcionované zo strany viacerých inštitúcií. Spoločnostiam sa preto odporúča nastaviť si správne vzájomnú spoluprácu už od samotného začiatku a zabezpečiť tak v neposlednom rade aj správnosť zdanenia príjmov tejto špecifickej skupiny daňovníkov.

Stiahnite si článok v PDF.

Zamestnávanie expatov sa riadi nielen domácou legislatívou hosťujúceho štátu, ale aj medzinárodnými dohodami. Slovensko má s mnohými krajinami uzatvorené bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré upravujú zdanenie príjmov zo závislej činnosti v situáciách s cezhraničným aspektom. Dané zmluvy majú každá svoje individuálne znenie, pričom v princípe sa všetky odvíjajú od tzv. generálnej zmluvy, ktorou je Modelová zmluva OECD k zdaneniu príjmov a majetku. Platy, mzdy a podobné odmeny zo zamestnania, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu podliehajú vo všeobecnosti zdaneniu v štáte jeho rezidencie, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa prijaté príjmy zdaniť v tomto druhom štáte. Aj tu však za určitých okolností  existuje výnimka, kedy príjmy zo zamestnania budú podliehať zdaneniu v štáte rezidencie zamestnanca, a to aj napriek tomu, že je závislá činnosť vykonávaná v druhom zmluvnom štáte.

V prípade zamestnancov, ktorí sú na Slovensku považovaní za daňových nerezidentov, je v zmysle slovenského zákona o dani z príjmov predmetom zdanenia na Slovensku iba príjem plynúci zo zdrojov na území SR. Pri príjmoch zo závislej činnosti platí všeobecné pravidlo, že musí ísť o činnosť fyzicky vykonávanú na území SR. Ak však príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území SR plynie nerezidentovi od zahraničného zamestnávateľa, príjem je na Slovensku oslobodený od dane ak obdobie výkonu tejto činnosti nepresiahne 183 dní v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je v súlade so slovenskou legislatívou povinný vyberať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Aj tu však existuje výnimka, a síce že ak je príjem zamestnanca, resp. jeho časť zdaňovaná v zahraničí, zamestnávateľ z neho daň nevyberie. Daňový nerezident SR môže pracovať aj u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane. V takomto prípade má povinnosť vyčísliť a platiť preddavky sám zamestnanec, a to po uplynutí 183 dní, alebo už od začiatku pobytu v SR (ak z pracovnej zmluvy vyplýva, že sa v SR bude zdržiavať viac ako 183 dní).

Svoju daňovú povinnosť z príjmov zo závislej činnosti si môže nerezident po skončení zdaňovacieho obdobia vysporiadať dvomi spôsobmi. Ak na území SR poberá zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Druhou možnosťou je podanie daňového priznania.

V opačnej situácii, kedy rezident SR poberá príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, je rovnako potrebné riadiť sa príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Tá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Ak je ňou štát iný ako krajina Slovensko, spôsob zdaňovania a výšku dane následne vymedzujú jeho vnútroštátne právne predpisy. Pozor však na skutočnosť, že aj keď bude príjem zo zamestnania zdaniteľný v zahraničí, zamestnanec má zároveň povinnosť deklarovať tento príjem aj vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, nakoľko predmetom dane rezidenta v SR sú jeho celosvetové príjmy, ktoré dosiahol v príslušnom zdaňovacom období. Následne sa uplatní príslušná metóda na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to buď metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane.

V rámci správneho nastavenia režimu zdaňovania príjmov je teda vždy potrebné najskôr posúdiť konkrétnu situáciu a položiť si základné otázky, ako napríklad:

• Aká je daňová rezidencia zamestnanca?
• V ktorej krajine vzniká povinnosť platiť dane a prípadné preddavky na daň?
• Aký bude časový interval pobytu zamestnanca v inom štáte?
• Kde bude práca fyzicky vykonávaná?
• Je zamestnávateľ platiteľom dane v štáte zdanenia? Vzniká mu povinnosť zaregistrovať sa za platiteľa a vyberať preddavky na daň?
• Aká je povinnosť vedenia mzdovej agendy?
• V ktorej krajine vzniká povinnosť prispievať do systému sociálneho zabezpečenia?

Zamestnávanie expatov je dôležitou súčasťou dnešného podnikateľského prostredia. Je však nevyhnutné porozumieť a dodržiavať súvisiace daňové a legislatívne špecifiká, aby sa minimalizovali riziká a zabezpečil sa hladký a právny základ pre všetky zúčastnené strany. Ako člen medzinárodnej poradenskej siete CLA Global Vám radi poskytneme potrebnú podporu, a to pre širokú oblasť Vašich aktivít súvisiacich s globálnou mobilitou.