Je vytvorenie holdingovej štruktúry atraktívna forma podnikania? Aké výhody a naopak aké úskalia so sebou prináša takýto koncept?

Samotná podstata holdingovej štruktúry spočívajúca v kapitálovom prepojení viacerých právne samostatných obchodných spoločností so sebou prináša viaceré špecifiká, ktorými je potrebné sa zaoberať, a to nielen z pohľadu právneho zoskupenia jednotlivých spoločností, ale tiež aj z pohľadu ekonomickej podstaty širokospektrálneho fungovania takéhoto konceptu, jeho účtovných či daňových aspektov.

Nepochybne, primárnym cieľom každej holdingovej štruktúry je centralizácia zisku u materskej spoločnosti, ktorá má dominantnú pozíciu umožňujúcu podieľať sa na riadení a kontrole ostatných svojich minoritnejších - dcérskych spoločností patriacich do holdingu. Samotná ekonomická podstata vytvorenia holdingovej štruktúry môže byť rôzna, kedy jednou z možností (ktorej sa následne venujeme aj v našom článku) je vykonávanie činností súvisiacich s obchodovaním s cennými papiermi, vlastnením akcií či majetkových podielov v ostatných dcérskych spoločnostiach.

• DPH aspekt

Vo všeobecnosti, príjmy z činností týkajúcich sa cenných papierov a obchodných podielov, ktoré vedú k vzniku, k zmene alebo k zrušeniu práv a povinností je potrebné považovať za finančné činnosti spadajúce do pôsobnosti DPH. Príjem z predaja cenných papierov je považovaný z hľadiska daňového práva za príjem z podnikania, ktorý na jednej strane vstupuje do obratu pre účely zákonnej registrácie pre DPH. Prekročenie zákonného limitu zakladá spoločnosti obligatórnu registračnú povinnosť za platiteľa DPH, hoci na druhej strane je takýto príjem v zmysle § 39 Zákona o DPH oslobodený od DPH.

S tým súvisiacim ďalším implikačným dôsledkom je aj skutočnosť, že spoločnosť patriaca do holdingu, ktorá deklaruje na výstupe len finančné činnosti oslobodené od dane, nebude mať tiež žiadny nárok na odpočet DPH z prijatých plnení na vstupe. Túto skutočnosť potvrdzujú aj naše praktické skúsenosti, keď daňový úrad pri daňovej kontrole zamietol nárok na odpočet zaplatenej DPH zo všetkých prijatých zdaniteľných plnení v prípade holdingovej spoločnosti.

S ohľadom na charakter činností, ktoré vykonáva holdingová spoločnosť v súvislosti s držbou či predajom akcií a obchodných podielov je povinná registrácia pre DPH pre takýto typ spoločnosti spadajúci do holdingu nadmernou administratívnou záťažou. Zo samotnej povinnej registrácie pre DPH nevyplýva pre zdaniteľnú osobu právo uplatniť si DPH na vstupe a v konečnom dôsledku takáto DPH registrácia nemá ani žiadny vplyv na štátny rozpočet.

V súčasnosti však možno badať istý zámer na legislatívnu úpravu, kedy v návrhu novely zákona o DPH sa počíta so zrušením zákonnej povinnosti registrácie pre DPH v prípadoch holdingových štruktúr, ktoré opisujeme v tomto článku. Veríme, že tento paradox sa tak stane minulosťou.

• Aspekt dane z príjmu a oslobodenie príjmov pri predaji obchodného podielu

Z pohľadu dane z príjmov sme v tomto článku upriamili našu pozornosť na možnosť uplatnenia oslobodenia od dane z príjmov v prípade predaja akcií alebo obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, kedy je potrebné brať do úvahy kumulatívne splnenie viacerých zákonných podmienok, a to:

1. Vlastníctvo najmenej 10 % podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti;
2. Splnenie časového testu - t. j. vlastníctvo obchodného podielu počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu v minimálnej požadovanej výške;
3. Vykonávanie podstatných funkcií, riadenie a znášanie rizík spojených s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu na území Slovenskej republiky;
4. Disponovanie s potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií.

Konkrétnejšie vysvetlenie a posúdenie tretej a štvrtej podmienky nie je v prípade holdingových spoločností najjednoduchšie. Vzhľadom na charakter ich činnosti sa častokrát stáva, že veľmi všeobecne definované podmienky uvrhnú spoločnosť do množiny tzv. schránkových firiem z dôvodu neexistencie personálneho a materiálneho vybavenia, prostredníctvom ktorého by sa vykonávali podstatné funkcie spojené s vlastníctvom akcií a/alebo obchodných podielov.

Nemožno však vo všeobecnosti povedať, že nedostatok tohto vybavenia automaticky znamená, že ide o schránkovú spoločnosť. Naopak, taktiež nie je možné automaticky predpokladať, ak má spoločnosť k dispozícii adekvátne personálne a materiálne vybavenie, že nepôjde o schránkovú spoločnosť.

Čo presne sa rozumie pod vykonávaním podstatných funkcií? Ako je možné preukázať splnenie tejto podmienky? Ako je potrebné pristupovať k posudzovaniu personálneho či materiálneho vybavenia? Akú rolu zohráva samotný štatutár v danom prípade? Zakladá prípadná neexistencia nájomného vzťahu z titulu prevádzky kancelárie automaticky predpoklad, že holdingová spoločnosť je schránkovou spoločnosťou? Ako správne posúdiť dodatočné navýšenie obchodného podielu z hľadiska splnenia podmienky na oslobodenie od dane pri jeho predaji?