S momentom začatia poberania starobného dôchodku súvisí aj odbremenenie daňovníkov od ich každoročnej povinnosti vysporiadania daní, nakoľko dávky dôchodkového poistenia sú oslobodené od dane z príjmov. Stanovenie konkrétneho dňa, ku ktorému sa daňovník stane poberateľom starobného dôchodku bude rozhodujúcim momentom aj pre samotný výpočet tejto dávky. Ako postupovať  v prípade, keď ste sa stali dôchodcami v priebehu roka, resp. ste naďalej pracovne aktívny dôchodca? Ako si optimalizovať svoju daňovú povinnosť? Aké sú legálne možnosti zabezpečenia si vyššieho starobného dôchodku? Kedy je vhodné, aby si daňovník uplatnil svoj nárok na dôchodok? V nasledujúcom článku Vám prinášame zopár tipov o odporúčaní.

Má poberateľ dôchodku nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane? Čo v prípade pracujúcich daňovníkov, ktorí sú zároveň aj poberateľmi starobného dôchodku?

Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý dosahuje aktívne príjmy (príjmy vymedzené v § 5 a § 6 odsek 1 a 2 zákona o dani z príjmov) si môže svoj základ dane znížiť o zákonom stanovenú sumu nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). To, či vôbec a akú výšku si daňovník môže uplatniť, závisí od celkovej sumy jeho základu dane z aktívnych príjmov.

Pre aktívne pracujúcich daňovníkov, ktorí sú súčasne aj poberateľmi starobného dôchodku, zohráva dôležitú úlohu deň, ku ktorému im bol dôchodok priznaný.

• Daňovník, ktorý sa stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka, má možnosť na uplatnenie NČZD v plnej výške za dané zdaňovacie obdobie.
• Daňovník, ktorý je poberateľom starobného dôchodku k 1. januáru kalendárneho roka alebo mu bol spätne k tomuto dátumu priznaný, už nemá nárok na uplatnenie NČZD.

Nárok na uplatnenie NČZD má však ten poberateľ dôchodku, ktorého dôchodok bol nižší ako výška tejto nezdaniteľnej časti, a to v podobe rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane a výškou vyplateného dôchodku.

Pre uplatnenie nároku na NČZD je vždy rozhodujúci stav k začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. januáru daného roka. Ak by však daňovník požiadal o priznanie starobného dôchodku o deň neskôr, a teda k dátumu 2. január, považoval by sa už za daňovníka, ktorý sa stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka, čím spĺňa zákonnú podmienku na uplatnenie ročnej sumy NČZD.

Problematika spätného priznania dôchodku a s tým súvisiace povinnosti pre daňovníka

V prípade, ak si daňovník v priebehu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia uplatňoval NČZD a starobný dôchodok mu bol následne spätne priznaný už k začiatku zdaňovacieho obdobia, v zmysle § 32 odsek 11 zákona o dani z príjmov je povinný podať dodatočné daňové priznanie a upraviť svoju daňovú povinnosť.

Dobrou správou však je, že daňovník nebude za takéto dodatočné upravenie daňovej povinnosti (v zmysle jej dodatočného zvýšenia) sankcionovaný správcom dane. Navyše, je potrebné pamätať na inštitút minimálnej dane fyzickej osoby v zmysle ustanovenia § 46a zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa daň nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu polovice NČZD.

V danom prípade odporúčame pracujúcemu dôchodcovi, ktorý je zároveň aj poberateľom dôchodku a jeho príjem zo závislej činnosti nepresiahol 50 % sumy NČZD, podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, a to aj napriek skutočnosti, že táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Ak však bude daňovník postupovať práve týmto spôsobom, správca dane mu vráti celú sumu preddavkov uhradených počas roka. Vrátením daňového preplatku si tak daňovník-dôchodca môže prilepšiť až o desiatky eur (za rok 2022 až do sumy 435,02 Eur).

Kedy je správny čas na požiadanie o priznanie starobného dôchodku?

Ak je daňovník pracovne aktívny a v súčasnosti sa zamýšľa nad možným odchodom do dôchodku, je pre neho výhodnejšie požiadať o priznanie starobného dôchodku až v nasledujúcom roku 2023. Dôvodom je, že aktuálna dôchodková hodnota, ako jeden z troch činiteľov, ktorý je dôležitý pri výpočte starobného dôchodku, sa bude v nadväznosti na rast priemerných miezd v roku 2023 zvyšovať. Skutočnosť, či daňovník požiada o dôchodok koncom roka 2022 alebo začiatkom roka 2023 tak môže taktiež ovplyvniť výslednú výšku jeho dôchodku.

Je pracujúci dôchodca povinný platiť aj naďalej sociálne odvody alebo už nemá túto povinnosť?

V prípade, ak sa daňovník rozhodne po priznaní starobného dôchodku aj naďalej pracovať, výška odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré bude musieť odvádzať, bude podstatne nižšia, nakoľko pracujúci dôchodcovia už neodvádzajú odvody na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Zároveň sa znižuje aj odvodová povinnosť zo strany zamestnávateľa. Celkové sociálne zaťaženie v prípade pracujúceho dôchodcu poklesne o 4% na strane zamestnanca a 4 % na strane zamestnávateľa.

Ovplyvňuje výkon práce u poberateľa dôchodku nejakým spôsobom jeho výšku?

V prípade pracujúceho dôchodcu je pozitívnym faktom tá skutočnosť, že výška jeho dôchodku sa bude každoročne automaticky zo zákona prepočítavať (zvyšovať) k 1. 1. nasledujúceho roka. Ak by dôchodkové poistenie daňovníka zaniklo v priebehu roka, dôchodca má možnosť neformálnou žiadosťou požiadať ústredie Sociálnej poisťovne o zvýšenie starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia. Ak dôchodca nepožiada o takéto zvýšenie, Sociálna poisťovňa mu dôchodok zvýši automaticky, ale až od 1. 1. nasledujúceho roka.

Môže si starobný dôchodca uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v plnej výške alebo ju musí alikvotne krátiť? Vyplýva pre starobného dôchodcu nejaký rozdiel medzi ročným zúčtovaním dane zamestnávateľom a podaním daňového priznania daňovníkom? Budú mať dôchodcovia lepší dôchodok, ak budú posledný rok pred nástupom na dôchodok lepšie zarábať? Na čo všetko treba myslieť?