Je unesenie dôkazného bremena plne v moci daňového subjektu?

Definícia dôkazného bremena

Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 16.12.2009, spis. zn. III. ÚS 401/09, definoval dôkazné bremeno daňového subjektu nasledovne:

(1) Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.

(2) Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.

Aké dôkazy nie sú v moci daňového subjektu?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že daňový subjekt má plne vo svojich rukách, či svoje dôkazné bremeno ustojí alebo nie. Možno pritom poukazovať aj na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Prax je však taká, že zabezpečenie veľkej časti dôkazov nie je v moci daňového subjektu. Ide o dôkazy, ktoré daňový subjekt nevie vykonať alebo predložiť sám. Je pritom odkázaný na to, že vykonanie týchto dôkazov "iba" navrhne správcovi dane. Ide napríklad o nasledovné dôkazy:

  • predvolanie, resp. predvedenie svedka, napríklad dodávateľa
  • výsluch znalca
  • vykonanie miestneho zisťovania
  • vydanie listiny, ktorými disponuje tretia osoba, napríklad dodávateľ
  • získanie údajov, ktorými disponujú tretie osoby, napríklad banka

Naopak, je iba v právomoci správcu dane uvedené dôkazy zabezpečiť, ako aj svojou autoritou vymôcť. Napríklad správca dane môže nechať svedka predviesť, ak sa na výzvu nedostaví. Iný príklad je, že správca dane vyzve tretiu osobu na vydanie listiny pod hrozbou uloženia pokuty.

V každom prípade o vykonaní alebo nevykonaní konkrétneho dôkazu rozhoduje správca dane. Vyplýva to z pravidla, že dokazovanie vedie správca dane. Ak však správca dane návrhu daňového subjektu na vykonanie konkrétneho dôkazu nevyhovie, môže týmto spôsobom prakticky zabrániť daňovému subjektu uniesť svoje dôkazné bremeno.

Návrh na vykonanie dôkazu

Preto v situácii, kedy navrhujete správcovi dane vykonanie konkrétneho dôkazu, je vhodné informovať správcu dane aj o tom, aké skutočnosti budete chcieť navrhovaným dôkazom preukázať. Umožní to správcovi dane porozumieť Vášmu návrhu a vyhodnotiť, či daný dôkaz má potenciál byť užitočný v preverovanej veci.

Zároveň je však vhodné poukázať aj na nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.5.2021, spis. zn. 1Vs/1/2020. Najvyšší súd SR  v bode 35 tohto rozsudku uvádza, že "pokiaľ Finančné riaditeľstvo SR opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok." Inými slovami by správca dane by mal dať daňovému subjektu príležitosť svoje dôkazné bremeno uniesť a teda vykonať ním navrhované dôkazy.

dokazne bremeno

Najnovšie správy

dokazne bremeno

Je unesenie dôkazného bremena plne v moci daňového subjektu?

Čítaj viac
amendment labour law

11 najdôležitejších zmien novely zákonníka práce od 01.10.2022

Čítaj viac

Najnovšie správy

Prečítajte si naše najnovšie správy

Viac