Svet ESG a zodpovedného podnikania zahŕňa množstvo špeciálnych pojmov, ktoré sú kľúčové pre pochopenie širšieho rámca udržateľnosti. Toto porozumenie vám umožní efektívne komunikovať svoje stratégie a ciele a zároveň pomôže zorientovať sa v tomto neustále sa vyvíjajúcom odvetví. V tomto článku si vysvetlíme kľúčové pojmy, ktoré sa používajú v diskurze o udržateľnom a zodpovednom podnikaní. 

1. Udržateľnosť 

 Pomenúva konkrétny prístup ku životu, ktorý berie do úvahy základné ekonomické skutočnosti: každý jednotlivec aj firma sa snaží uspokojovať svoje potreby vo svete s obmedzenými zdrojmi. Udržateľný prístup k podnikaniu znamená, že firmy využívajú tieto obmedzené zdroje spôsobom, ktorý zohľadňuje potreby iných firiem a jednotlivcov, ako aj budúcich generácií. 

2. ESG 

Zatiaľ, čo pojem udržateľnosť sa skloňuje už desaťročia, akronym ESG je pomerne nový, vznikol len v roku 2004. Oblasti ESG, teda environmentálna, sociálna a správna, dávajú udržateľnému prístupu konkrétnu podobu vo forme merateľných oblastí. Tieto tri oblasti udávajú rámce, v ktorých sa udržateľnosť vie sledovať, merať a porovnávať s predošlými obdobiami, ale aj s konkurenciou. 

3. CSRD  

Smernica CSRD je momentálne hlavným legislatívnym predpisom na úrovni EÚ v oblasti udržateľnosti. Do účinnosti vošla v roku 2024 a v júni 2024 bola transponovaná do slovenského zákona o účtovníctve. Smernica, aj napriek všeobecnému presvedčeniu, neprikazuje podnikanie žiadnych konkrétnych krokov ku zvýšeniu udržateľnosti. Jediné, čo zo smernice vyplýva, je povinnosť vykázať skutočnú situáciu v rámci podniku v environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti jeho fungovania. 

4. ESRS 

Štandardy ESRS dávajú správe o udržateľnosti štruktúru, t.j. dávajú konkrétny návod na to, ako vykazovať informácie v jednotlivých aspektoch udržateľnosti. Skupín štandardov je niekoľko: sektorovo nešpecifické, sektorovo špecifické, štandardy pre malé a stredné podniky a štandardy pre spoločnosti so sídlom mimo EÚ. V súčasnosti je vydaných len 12 sektorovo nešpecifických štandardov – takých, ktoré sú aplikovateľné na všetky spoločnosti, bez ohľadu na odvetvie, v ktorom pôsobia. Rozdeľujú sa na prierezové štandardy, štandardy v environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti.  

5. Aspekty udržateľnosti  

Aspekty udržateľnosti sú podoblasti v rámci environmentálnej, sociálnej a správnej oblasti udržateľnosti, ktoré generujú dopady, riziká a príležitosti. Takýmito oblasťami môžu byť napríklad klimatické zmeny, biodiverzita, cirkulárna ekonomika, rovnosť pohlaví, dopad na miestne komunity, ľudské práva v rámci dodávateľského reťazca, risk management, boj proti korupcií alebo diverzita správnych a riadiacich orgánov. 

6. IROs 

Skratka IROs vznikla zo spojenia slova impacts, risks and opportunities, čiže dopady, riziká a príležitosti. ​ IROs pomáhajú podnikom identifikovať kľúčové udržateľnostné otázky, ktoré sú pre ich podnikanie dôležité a ktoré musia byť zahrnuté do svojich stratégií v rámci udržateľného vykazovania. IROs sú integrálne pre vykonanie komplexného hodnotenia dvojitej materiality, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou vykazovania udržateľnosti podľa rámcov CSRD a ESRS. 

Dopady: sa týkajú pozitívnych alebo negatívnych vplyvov, ktoré má činnosť podniku, jeho hodnotový reťazec alebo obchodné aktivity na životné prostredie, spoločnosť a riadiace štruktúry. Môže ísť napríklad o vysoké emisie CO2, vysokú spoločenskú angažovanosť alebo úroveň transparentnosti podnikania. 

Riziká: v oblasti udržateľnosti zahŕňajú možné dôsledky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu podniku kvôli environmentálnym, sociálnym alebo riadiacim faktorom. Patria sem napríklad klimatické riziká, regulačné zmeny alebo zmeny v spoločenských postojoch k zodpovednému  podnikaniu, ktoré môžu ovplyvniť finančný výkon alebo reputáciu. 

Príležitosti: týkajú sa pozitívnych možností, ktoré vznikajú prijatím udržateľných praktík, napríklad úspory nákladov prostredníctvom energetickej efektívnosti, inovácií v oblasti udržateľných produktov alebo zlepšených vzťahov so zainteresovanými stranami, čo môže zvýšiť dlhodobú profitabilitu a odolnosť podniku. 

7. Dvojitá významnosť  

Dvojitá materialita alebo dvojitá významnosť je kľúčový koncept ktorý znamená, že spoločnosti musia hodnotiť a vykazovať aspekty udržateľnosti z dvoch perspektív: 

Významnosť dopadu: zameriava sa na to, ako aktivity spoločnosti ovplyvňujú životné prostredie, spoločnosť aj riadenie. Zahŕňa negatívne vplyvy, ako sú vyprodukované emisie alebo využívanie neobnoviteľných zdrojov, ako aj pozitívne vplyvy, ako napríklad príjemné pracovné podmienky alebo šírenie spoločenskej osvety o danom aspekte udržateľnosti.  

Finančná významnosť: zameriava na to, ako environmentálne, sociálne a riadiace otázky ovplyvňujú finančnú výkonnosť a postavenie spoločnosti. Zahŕňa identifikáciu rizík a príležitostí súvisiacich s udržateľnosťou, ktoré môžu mať finančné dôsledky, ako sú regulačné zmeny, klimatické riziká alebo trendy na trhu.  

V rámci konceptu dvojitej materiality musia byť obe tieto perspektívy zohľadnené, aby spoločnosti poskytli komplexný obraz o jej udržateľnostnej výkonnosti. Tento prístup zabezpečuje, že podniky nielen hodnotia, ako externé faktory ovplyvňujú ich činnosť, ale aj to, ako ich činnosť ovplyvňuje svet okolo nich​. Na posúdenie, či aspekt udržateľnosti je pre podnik významný, stačí, ak bola významnosť vyhodnotená aspoň z jednej z dvoch uvedených perspektív.  

8. Zainteresované strany/zúčastnené strany/stakeholderi 

Zainteresované strany sú jednotlivci alebo skupiny, ktoré sú ovplyvnené činnosťou, stratégiami a rozhodnutiami spoločnosti, alebo môžu ovplyvniť spoločnosť. Táto široká kategória zahŕňa nielen akcionárov a investorov, ale aj pestrú škálu externých a interných skupín, ako napríklad: zamestnanci, dodávatelia, odberatelia a zákazníci, miestne komunity alebo občianska spoločnosť. V kontexte vykazovania udržateľnosti sú zainteresované strany kľúčové, pretože spoločnosti musia hodnotiť a vykazovať, ako ich činnosti ovplyvňujú tieto skupiny, a zohľadňovať ich záujmy v rozhodovacom procese. CSRD a ESRS zdôrazňujú, že názory, potreby a obavy zainteresovaných strán sú dôležité pri identifikácii hlavných aspektov udržateľnosti firmy.​ 

9. Datapointy  

Datapointy alebo údajové body sú konkrétne kvantitatívne alebo kvalitatívne informácie popísané v štandardoch ESRS, ktoré musia spoločnosti zahrnúť do svojich správ o udržateľnosti. Tieto údajové body slúžia na meranie a komunikáciu výkonnosti spoločnosti a jej vplyvu v rôznych oblastiach environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov.​ Datapointy sú kľúčové pre zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti v rámci vykazovania udržateľnosti, čo umožňuje zainteresovaným stranám hodnotiť výkonnosť spoločnosti v kľúčových otázkach udržateľnosti. 

10. Benchmarky 

Benchmarky sú vopred stanovené štandardy alebo referenčné body, ktoré spoločnosti používajú na porovnanie svojej výkonnosti v oblasti udržateľnosti. Tieto benchmarky pomáhajú firmám hodnotiť, ako dobre si vedú vo vzťahu k špecifickým cieľom a výkonnostným metrikám v environmentálnych, sociálnych a riadiacich aspektoch. Benchmarky sú nevyhnutné na poskytnutie jasného rámca pre podniky, aby mohli nielen hodnotiť svoju súčasnú výkonnosť v oblasti udržateľnosti, ale aj naďalej usilovať o neustále zlepšovanie a zosúladenie s regulačnými očakávaniami a trhovými štandardmi​. 

11. EÚ taxonómia 

EÚ taxonómia je klasifikačný systém, ktorý bol zavedený s cieľom poskytnúť firmám, investorom a politikom jasný rámec na identifikáciu ekonomických činností, ktoré sú environmentálne udržateľné. Preto hrá EÚ taxonómia kľúčovú úlohu v úsilí firmám určiť, či ich činnosti sú v súlade s environmentálnymi cieľmi EÚ. Integráciou EÚ taxonómie, smernice CSRD a štandardov ESRS  sa zabezpečuje, že spoločnosti transparentne vykážu svoje environmentálne dopady, čo uľahčí zainteresovaným stranám porozumieť, ako podniky prispievajú k environmentálnym výzvam alebo ich zmierňujú. 

Dúfame, že vám tento slovník poskytne pevný základ pre pochopenie kľúčových pojmov v oblasti udržateľnosti a umožní vám lepšie sa orientovať v komplexnosti vykazovania environmentálnych, sociálnych a riadiacich faktorov udržateľnosti.